Mesiac: júl 2023

Boli ste už niekedy v Uherskom Brode? Ja som tam bol teraz prvý krát. Myslím že je to utešené mestečko. Má približne 16 tisíc obyvateľov. To je asi 20% z počtu obyvateľov Žiliny. Toľko k číselným údajom a faktom. Máte radi rôzne číselné štatistiky a takéto veci? Ja áno.

Kávový meeting

Zaparkoval som ľstivým spôsobom pri obchodnom nákupnom dome, tým pádom som nemusel po celý deň trvania platiť za parkovné. Zároveň som si v samoobslužnom automate v obchodnom dome zakúpil za úslužnú cenu 1 eura aj posilňujúci kávový nápoj. Jelikož už prešli 3 hodiny od poslednej kávovej obsviežky. Následne som sa pobral na centrálne mestské námestie.

Miazga

Je takej šikmej povahy. V zadnej časti je pekný kostolík. V pracovný deň zrána tam panuje čulý ruch. Usadil som sa na lavičku, že si zjem krojzant. Ale potom keď som sa dvíhal, zistil som, že lavičkový povrch je akýsi lepivý. Asi zo stromovej miazgy. Ale podarilo sa mi nejako so šťastím odlepiť 😀

Kancelária

Po odlepení som sa pobral do turistickej informačnej kancelárie po buleťinki a stamadiaľ som zbadal Dominikánsky kostol a kláštor Nanebovzatia Panny Márie. Pri tam som si zriadil dočasné stanovisko. Nazvime to prezčasnou kanceláriou na vybavenie nezbytnej agendy. Ako to riešite s agendou vy?

Horúčava

Ja vám to poviem na rovinu. Bolo hodné vedro. Chcel som ale splniť zadánie, tak som sa rozutekal na Námestie Slobody. Bol tam pamätník. Nachvíľu som si musel oddýchnuť v tienku na lavičke. Následne som sa ešte cestou k Múzeu Komenského zastavil na pivko a trochu som sa ochladil. Aké maximálne teplo ste schopný akceptovať vy ako ľudské bytosti? 😀

Múzeum

Múzem bolo veľmi zaujímavé. A v chládku 😀 Bôli tam všerôzne artefakty. Zopár fragmentov z útržkov môžete pobadať aj v priloženej piktogramiáde. Chodievate radi do múzeí? A prečo? Čo vás k tomu vedie? 😀 Inak vstupné bolo stanovené na 90 korún na stálu expozíciu.

Staroba

Výdúc z múzea začalo sa už pozvoľna ochladziavať. Mal som za lubom prejsť po uliciach Karla IV. a Komenského až k dopravnému terminálu. Čo sa mi napokon podarilo. Cestou som zažil množstvo šibnutých zážitkov ale teraz si neviem žiadny spomenúť do čerta už asi stariem 😮

Depo

Budova železničnej stanice sa mi veľmi páčila. Keď som sa usadil na miestnu lavičku ke šálek kafi, zbadal som priam pred sebou Českou zbrojovku. To ma prekvapilo 😀A ba čo viac, od stanice sa dá prejsť šumným premostením ponad koľaje do štandardizovanej obchodnej zóny. Sú odtiaľ hezké pohľady navôkol.

Jan Hus

Bolo už však vtedy asi hodín pred šiestou tak si reku hovorím, však ty by si sa už aj mal pratať domov vari si myslím. I som sa teda uposlúchol a cez zvyšok prehliadkovej trasy šmotal som sa k autu. Cestou krz teplo ovšem ešte jednu oddychovú prestávku som si musel dať v Chráme Mistra Jana Husa. Bol tam príjemný chládok. A aj jeden obrovský pavúk. Keď som kráčal kolo námestia, už tam ťemer nikto nebol. No verili by ste tomu?

Pivo

Keď som sa konečne dostal k autu, bolo už večerných sedem hodín. Zrovna 12 hodín potom čo som ráno na párkovisku zastavil. Tak som sa rozhodol, že sa poberiem domov a nebudem sa túlať reku nocou. Inak parkoval som priamo pri pivovare čo je vskutku veselé 😀 Máte radi pivko? Kým som sa vychystal na jazdu, už aj slnce sadlo za úpätok. Kam príště? 😮

Na Cyrila a Metóda sme sa vybrali aj s priateľkou na výlet do poľského mestečka Raciborz. Podľa všeobecných údajov žije v tomto meste približne 60 tisíc obyvateľov. To je o 180 tisíc menej než majú Košice. Z domu sme odišli okolo pol štvrtej ráno. Ako je badať na fotografii, vo vzduchu ešte povievala istá miera úsvitu. Zo dňa ja mám najradšej túto rannú fázu. Je ešte takové ticho a pokoj. Ktoré sa potom príchodom dňa akosi vytratia.

Kamienky

Vy ráno o koľkej najradšej vychádzate na výlet?  O štvrtej už bolo vidno ako na priedomku. Nestihli sme prechod od tmy do vidna počas cesty autom ako sme si to vysnili. Zrazu sme sa ocitli na akejsi poľskej pláži. Boli tam slnečníky a piesky a v pohári rum s dáždničkom a všetky tieto okolnosti. Ale my sme sa chceli okúpať cestou v jazere. V takom aké bývajú v okolí Janova. A toto nebolo jazero 😮 Ale zato to tam vypadalo celkom pekne. Ja mám radšej kamienkové pláže. Piesok nemám rád. Lieta to všude možně ako malé deti a je to prosto hrúza. Vy máte akú preferenčnú maticu vo veciach prímorského povrchu? 😮 Dlho sme tam teda neboli a pobrali sme sa vdiaľ 😮

Párking

Do samotného mesta Raciborz sme sa konečne dostali asi pred deviatou ráno. Povedali sme si – konečne sme tu!😀 Parkovné stálo 3 poľské zloté na jednu hodinu. Čož nie je zlá sadzba. Ale dalo sa kúpiť iba vopred na stanovenú dobu. Čiže musíte odhadnúť. To je mrzko. Lepšie je keď sa dá priebežne cez mobil doplniť časenka dľa potreby. Bol tam návod na stiahnutie ápky. Tú som stiahol, mala 100 MB, ale potom som sa dostal do kroku, kedy som zadal svoje číslo na mobil a mal mi prísť nejaký potvrdzovací kód, aby som v tej veci mohol postúpiť ďalej, ale ten neprišiel. To je mrzko.

Námestie – Rynek

Takto nejak vypadá centráľne námestie v Raciborze. Priateľka sa povaľovala na lavičke a čítala knižku a ja som chytro sa pobral do TIKu. Opäť tam mali množstvo užitočných brožúr a máp s návodom kam čo pozrieť ísť. Boli tam dokonca traja obslužní ľudia. Jeden mladík ako hlavný pultikár a dve mladuchy opravovali kvietka na párapetoch. Mali to rúče kvetne vyzdobené. Chcel som kúpiť aj akúsi pivnú malinovku ale zistil som, že nemám peňaženku.

Divoká rieka

Hájajáj, čo to jest? Povedali sme si, keď sme očima zbadali mestskú riečku. Rieka bola totiž hodne netekutej povahy ako môžete sami vidieť svojimi očima. A pritom je to Odra. Aká dlhá je rieka Odra? Neviete niekto takto z hlavy? Ja si teraz nespomeniem 😮 Mám rád keď riekú idú cez mesto. Je to takové akési romantické 😅Aj pekné kvietka rastú popri riekach. A rieky večne majú dva brehy. Ako ľudský charákter. Čo si myslíte o ľuďoch?

Pět kaček

Priateľka ma donútila, aby sme si išli dať obed ako piknik 😮 Tak sme sa prešuchtali autom kdesi ku rybníku a tam sme sa zrútili na klasickú modrú polysterénovú deku. Bola tam vcelu sranda. Bazírovali sme tam vari jeden a pol hodiny. Prišlo nás pozrieť aj stádo kačiek 😅Chodili si kol nás akoby sa vôbec nechumelilo. Škoda, že ste tam neboli, aby ste to videli naživo svojim pohľadom 😅 Tu zrazu sa prihrnuli búrkové mračná a museli sme krz to mastiť kade ľahšie. No nedali by ste si takú kačku na víne? 😅 Ale nie veď ja som ťemer vegetarián 😮

Ostrava

Prekvapivo sme časom išli vlastne nazad domov na miesto kde bývame. Logická cesta viedla cez Ostravu. V Česku bol v tento deň sviatok. Ale povedali sme si, skúsme šťastie, možno bude TIK otvorený. Ale nebol otvorený ako môžete aj sami vidieť. V Ostrave je však celkovo 6x TIK. A na dverách tohto zatvorenca som zistil, že niektoré z nich by mali byť predsa len otvorené. Jeden z nich – Ostrava Svinov. Tak reku, keď už sme poďme sa tam pozrieť.

Na šrot

Čo si myslíte o rôznych veciach? Cestou z Ostravy sa enem spustil tuhý ľejak. Nevedeli sme čo si o tom máme myslieť. Nachvíľu sme sa zastavili v Hnojníku na priľahlom parkovisku. Keď tu zrazu prestalo pršať. Utekali sme teda chytro ďalejš, kým sa opäť nezačne pršiať. Ale zaujala ma popri cestou táto ponuka na kukuričný šrot a kŕmne brambory a ječný šrot. To lebo som bol ešte vystupivší z auta aby som si trochu ponaťahoval nohy a zrovna som zavadil pohľadom o toto ponukové portfólio. Čo by ste si kúpili vy? 😊

Napokon som sa teda vybral do Prievidze tak ako som bol sľúbil. Kto pravidelne odoberá môj občasník mohol podistým tušiť, že to takto dopadne. Prievidza je mesto s okolo 40 tisíc obyvateľmi niekde na Slovensku. Aký počet obyvateľov má Vaše lokálne bydlisko?

Cesta

Cestou do Prievidze som musel prebrodiť fačkovské sedlo. No a kúsok za úpatím je schovaný v lesnom poraste prameň rieky Nitry. Je tam príjemný chládok. Už ste sa tam niekedy zastavili? Naďabil som tam aj na takúto lúčnu kvetinu. Neviem ako sa volá. Mal by som si vylepšiť  herbárske vedomosti.

Príchod

Keď som sa konečne došišmal do Prievidze, bolo už verte neverte 9:15 predpoludním. Akurát čas na desiatu. Tak som si na slušivom parkovisku v obchodnej štvrti dožičil kontinentálne raňajky na bezdomovecký spôsob.

Futbal

Po sýtych raňajkách vybral som sa do centra mesta už aj pohľadať turistické informačné centrum. Išiel som aj okolo futbalového štadióna. Kapacitu odhadujem tak asi na 50-tisíc divákov. Atmosféra pri veľkých derby zápasoch môže byť podobná ako pri el clásicoch medzi Realom a Barcelonou povedal by som. Hrávate futbal? Ja ani nie. Ale baví ma koníčkovanie. Najviac zatiaľ sa mi podarilo nakoníčkovať nejakých 234 ťuknutí. Ale vôbec to netrénujem profesionálne. To len tak občas si pinknem keď mám poruke mičudu a kúsok miesta na akrobaciu.

Námestie slobody

Asi o jedenástej som sa konečne dostal hlavné námestie. Napodiv som tam naďabil na takúto prírodu. Celkovo nemám rád kvety ale keď nejaký stretnem cestou tak mi to až tak nevadí.

Ale samozrejme na námestí sa nachádzajú aj také námestnejšie veci ako napríklad tuto hľa na obrazci nižšie.

Turistická informačná kancelária

Kým som absolvoval návštevu TIKu a poobzeral som si trochu dookola námestíčko, znenazdajky svitol čas na obednú pauzu. Vo vačku som mal asi iba štyri doláre, takže som si zadovážil tamojší kebáb. Kúsok od kebabárne som naďabil na spriatelený parčík vhodný na požitie krmiva. Na vedľajšiu lavičku si zakrátko prisadli dve pani dôchodkyne a živo diskutovali o správnom postupe pri pestovaní mrkve. V parčíku sa nachádzalo aj monumentálne súsošie Cyrila a Metodeja.

Petang

Dokonca som si v parčíku zahral aj petang. Teda vlastne som si ho nezahral ale je tam ihrisko. Keby som bol býval mal petangové guľe, košonek a protivníka súpera, mohol som si zahrať. Ako som mal vedieť, že tam je petangové ihrisko? Nevedel som to. Aspoň som si ho odfotil. Hrávate petang?

Sloboda

Pre nákresnú predstavu centrálne časti mesta prikladám aj fotografiu tejto sústavnej mapky. Pekne vidieť aj pozíciu TIKu. Centrálne námestie sa nazýva Námestie slobody. To je pekný názov. Sloboda je relatívna. Máme my slobodu?

Suvenír

Pre veľký záujem prikladám aj fotografiu budovy v ktorej sa nachádzajú kanceláriu TIKu. Tento TIK môžem so svedomím človeka pochváliť za jeho činnosť a vybavenie. Zakúpil som tam na pamiatku pravé prievidzské ponožky s dobovým vzorom. Snáď vydržia roky. To som kúpil pre priateľku. Pre mňa som si zobral orientačné brožúrky a úžitkové mapy.

Súsošia

Jedno z ďalších súsoší na Námestí slobody.

Čakať či nečakať?

Ešte pred odchodom z námestia, keď som sa váľal na lavičke v tienku, prisadol si na rubovú stránku lavičky jeden dedko a veselo sa vyslovil, že čaká na manželku pokým príde z nejakého obchodu. Ale nevedel, z ktorej strany ju má čakať. Podľa mňa zháňala vankúšik na fotelku v obývacej miestnosti. Idúcky nazad k obchodnej zóne som chodníčkom kráčal popri takejto sympatickej podbežnej ceste.

V kostole

Zašiel som sa pozrieť aj do útrob kostola Sv. Bartolomeja na Pribinovom námestí. Mohol som tam aspoň krátko rozjímať a triediť si myšlienky. Robíte to tak aj vy?

Spletité cesty osudu

Následne som už upaľoval do obchodnej zóny. Chcel som ešte stihnúť nejaké dosky. Do Žiliny som sa vrátil cez Trenčín. Reku že pozriem cestu z Prievidze do Trenčína cez Bánovce nad Bebravou. Lebo po tej ceste som asi dosiaľ nešiel ja.

Trochu romantiky

Potom ešte som sa na úsečke medzi Trenčínom a Žilinou medzizastavil na Zamaroveckej odpočívárni na kávičku. Bol tam taký romantický západ sľnca až ma z toho rozboleli spánky.

Takže nabudúce kam?